FOLIO I · MYSLITELIA · GEN. 03 · N° 003

Ludwig von Mises

Diela
75
Články
307
Generácia
3.
Portrét: Ludwig von MisesPortrét: Ludwig von Mises: Ludwig von Mises, Studio-Portrait des Mises Institute (1960)Portrét: Ludwig von Mises: Mises-Portrait (koloriert, hochskaliert) (2023)
FOL. 03 · N° 003 · Ludwig von Mises
ŽIVOTOPIS

Život a dielo

Ludwig von Mises, ktorého praprastarý otec bol cisárom Františkom Jozefom povýšený do dedičného šľachtického stavu, pochádzal z rodiny asimilovaných Židov a narodil sa v roku 1881 v haličskom Lembergu. Ludwig navštevoval akademické gymnázium, študoval právo a v roku 1909, po krátkom čase ako koncipient, začal svoju profesijnú dráhu na Viedenskej obchodnej komore. Vo formálnom postavení radového úradníka sekretariátu komory, v ktorom mal zotrvať nasledujúcich 35 rokov, sa fakticky stal jedným z rozhodujúcich ekonómov krajiny. Pod vplyvom Carla Mengera a Eugena von Böhm-Bawerka sa Ludwig von Mises už v mladých rokoch priklonil k mysleniu rakúskej školy a už v roku 1912 sa habilitoval svojou Teóriou peňazí a obeživa. Ďalekosiahle ekonomické témy, ktorými sa následne zaoberal, „boli väčšinou problémy, pri ktorých považoval prevládajúcu mienku za nesprávnu“ (Hayek, in: Mises 1978, XII). Mises sotva skrýval, že pre nemálo predstaviteľov svojho odboru mal len pohŕdanie. Dielom Human Action (1949), anglickým prepracovaním svojho hlavného diela Nationalökonomie (1940), dosahoval postupne vytúžený úspech. V týchto, ako aj vo svojich skorších a ešte aj neskôr nasledujúcich dielach sa Mises vždy prejavoval ako bystrý pozorovateľ a neúplatný mysliteľ. Niektoré vývinové trendy predvídal ako logicky predvídateľné dôsledky s veľkým predstihom, napríklad svetovú hospodársku krízu na konci dvadsiatych rokov. Pre svoj radikálne liberálny postoj odmietal štátne zásahy do hospodárskeho diania a po celý život rozhodne písal proti osobovaniam etatistov. Voči anarchizmu sa však jasne vymedzoval. Jeho protivníci, ktorí boli vždy v presile, označovali Misesa za tvrdohlavého, neznášanlivého a extrémistického. Jeho žiaci zdôrazňovali intelektuálnu otvorenosť a veľkorysosť, ktoré prevládali na jeho súkromnom seminári. O pravde svojich téz a o zmysluplnosti svojej práce, ktorá mu počas celého života nepriniesla ani bohatstvo, ani akademické pocty, však zostal vždy presvedčený.
Metaúdaje
29. September 1881
v Lemberg
10. Oktober 1973
v New York
3. generácia
Životné etapy

Etapy

  1. 1881
    1881
    Narodenie

    Narodený 29. septembra 1881 v haličskom Ľvove (Lemberg). Pochádzal z rodiny asimilovaných Židov; jeho prapraprastarý otec bol cisárom Franzom Josefom povýšený do dedičného šľachtického stavu.[3]

  2. ⁦1892–1900⁩
    ⁦1892–1900⁩
    Akademisches Gymnasium

    Navštevoval Akademisches Gymnasium.

  3. ⁦1900–1906⁩
    ⁦1900–1906⁩
    Štúdium práva

    Študoval právo (na Viedenskej univerzite).

  4. ⁦1902–1903⁩
    ⁦1902–1903⁩
    Vojenská služba ako jednoročný dobrovoľník– približne

    Vojenská služba ako jednoročný dobrovoľník v rokoch 1902/1903.[18]

  5. 1906
    1906
    Advokátsky koncipient– odvodené

    Krátko pôsobil ako advokátsky koncipient pred začiatkom svojej profesijnej dráhy na obchodnej komore.

  6. 1906
    1906
    Doktorát Dr. iuris

    Promócia na Viedenskej univerzite na Dr. iuris vo februári 1906.[2]

  7. ⁦1909–1934⁩
    ⁦1909–1934⁩
    Viedenská obchodná komora

    Svoju profesijnú dráhu začal v roku 1909 vo Viedenskej obchodnej komore ako úradník sekretariátu komory a fakticky sa tam stal jedným z najvplyvnejších ekonómov krajiny. Táto činnosť sa skončila v roku 1934 prechodom na katedru na IHEI v Ženeve.

  8. 1912
    1912
    „Theorie des Geldes und der Umlaufsmittel“ (Teória peňazí a fiduciárnych médií)

    Vyjdenie habilitačnej práce „Theorie des Geldes und der Umlaufsmittel“ (Teória peňazí a fiduciárnych médií).[3]

  9. 1913
    1913
    Habilitácia na Viedenskej univerzite

    V roku 1913 sa habilitoval na Viedenskej univerzite svojím spisom „Theorie des Geldes und der Umlaufsmittel“ (Teória peňazí a fiduciárnych médií), ktorý vyšiel v roku 1912. Pod vplyvom Carla Mengera a Eugena von Böhm-Bawerka sa už v mladom veku priklonil k myšlienkam rakúskej školy.

  10. 1918
    1918
    Mimoriadny profesor na Viedenskej univerzite

    Od roku 1918 pôsobil ako mimoriadny profesor na Viedenskej univerzite (súkromná docentúra, nie riadna profesúra).[18]

  11. ⁦1920–1934⁩
    ⁦1920–1934⁩
    Misesov súkromný seminár

    V 20. rokoch 20. storočia založil vo svojej úradnej miestnosti v obchodnej komore svoj slávny súkromný seminár, miesto stretnutí pre Hayeka, Machlupa, Haberlera, Morgensterna, Felixa Kaufmanna, Karla Mengera a mnohých ďalších. Pretrval až do jeho emigrácie v roku 1934.[3]

  12. 1922
    1922
    „Die Gemeinwirtschaft“ (Socializmus)

    Vyšlo dielo „Die Gemeinwirtschaft. Untersuchungen über den Sozialismus“ (Spoločné hospodárstvo. Skúmania o socializme, 1922) – Misesova systematická kritika socializmu s argumentom o nemožnosti ekonomickej kalkulácie v socializme.[3]

  13. 1927
    1927
    Spoluzaloženie Rakúskeho inštitútu pre výskum hospodárskeho cyklu

    V roku 1927 spolu s Friedrichom Augustom von Hayekom založil Rakúsky inštitút pre výskum hospodárskeho cyklu (dnes WIFO).[20]

  14. 1929
    1929
    Predpoveď svetovej hospodárskej krízy– odvodené

    Niektoré vývinové tendencie Mises predvídal s veľkým predstihom ako logicky predvídateľné dôsledky, napríklad svetovú hospodársku krízu na konci 20. rokov.

  15. ⁦1934–1940⁩
    ⁦1934–1940⁩
    Profesúra na IHEI v Ženeve

    V roku 1934 opustil Viedeň a prevzal profesúru na Institut universitaire de hautes études internationales (IHEI) v Ženeve, kde prednášal až do roku 1940.[21]

  16. 1938
    1938
    Sobáš s Margit Sereny-Herzfeld

    V roku 1938 sa v Ženeve oženil s vdovou Margit Sereny-Herzfeld, bývalou herečkou. Margit von Mises neskôr vydala svoje memoáre „My Years with Ludwig von Mises“ (1976).[21]

  17. 1940
    1940
    „Nationalökonomie“

    Vyšlo jeho nemecké hlavné dielo „Nationalökonomie. Theorie des Handelns und Wirtschaftens“ (Národné hospodárstvo. Teória konania a hospodárenia) v Ženeve roku 1940 (vydavateľstvo Editions Union) – predforma diela Human Action (1949).

  18. 1940
    1940
    Emigrácia do USA

    V roku 1940 emigroval s manželkou Margit cez Francúzsko, Španielsko a Portugalsko do USA a usadil sa v New Yorku.[3]

  19. ⁦1945–1969⁩
    ⁦1945–1969⁩
    Visiting Professor na New York University

    Od roku 1945 až do odchodu na dôchodok v roku 1969 pôsobil ako Visiting Professor na New York University (Graduate School of Business) – pozíciu nefinancovala univerzita, ale súkromní mecéni (William Volker Fund).[3]

  20. 1947
    1947
    Spoluzaloženie Mont Pèlerin Society

    V roku 1947 patril k zakladajúcim členom Mont Pèlerin Society na pozvanie Friedricha Augusta von Hayeka.[15]

  21. 1949
    1949
    „Human Action“

    Dielom „Human Action“ (1949), anglickým prepracovaním jeho hlavného diela „Nationalökonomie“ (1940), postupne dosiahol vytúžený úspech.[3]

  22. 1962
    1962
    Rakúske čestné vyznamenanie za vedu a umenie

    V roku 1962 Mises získal Rakúske čestné vyznamenanie za vedu a umenie.[22]

  23. 1973
    1973
    Úmrtie

    Zomrel 10. októbra 1973 v New Yorku.

Vzťahy

Vplyvy

Pod vplyvom · 3
  1. ⁦1900–1906⁩
    ⁦1900–1906⁩

    Študoval u Eugena von Böhm-Bawerka a zúčastňoval sa na jeho seminári na Viedenskej univerzite; spolu s Mengerom jeden z učiteľov, ktorí formovali Misesovo priklonenie sa k Rakúskej škole národohospodárstva.[3]

  2. ⁦1903–1906⁩
    ⁦1903–1906⁩

    Wieser wird in der Wikipedia-EN-Influences-Box von Mises gelistet; Mises hatte zu Wieser ein distanzierteres Verhältnis als zu Böhm-Bawerk.

  3. 1913
    1913

    Philippovich war 1913 als Lehrstuhlinhaber für Politische Ökonomie der formelle Habilitationsbetreuer Mises' an der Universität Wien (Aufgabenhinweis aus Pipeline-Briefing).

Ovplyvnil(a) · 11
  1. ⁦1918–1925⁩
    ⁦1918–1925⁩

    Študovala na Viedenskej univerzite okrem iného u Ludwiga von Misesa; neskôr sa pravidelne zúčastňovala Misesovho súkromného seminára.[3]

  2. ⁦1920–1920⁩
    ⁦1920–1920⁩

    Účastníčka súkromného seminára a členka užšieho Misesovho okruhu vo Viedni.[23]

  3. ⁦1921–1921⁩
    ⁦1921–1921⁩

    Doktorát získala v roku 1921 ako jedna z prvých žien v odbore štátne vedy na Viedenskej univerzite; dizertáciu „Die Anweisungstheorie des Geldes" (Teória peňazí ako poukážky) viedol Ludwig von Mises.[25]

  4. ⁦1922–1931⁩
    ⁦1922–1931⁩

    Čítanie diela „Die Gemeinwirtschaft“ (Spoločné hospodárstvo, 1922) Ludwiga von Misesa, ktoré obsahovalo dôkaz nemožnosti ekonomickej kalkulácie v socialistickom spoločenstve, ho odvrátilo od jeho socialistických sympatií. Mises čoskoro rozpoznal Hayekov talent a pozval ho na svoj súkromný seminár.[5]

  5. ⁦1923–1934⁩
    ⁦1923–1934⁩

    Machlup bol stálym účastníkom Misesovho súkromného seminára a intelektuálnym žiakom z viedenského okruhu.[3]

  6. ⁦1949–1955⁩
    ⁦1949–1955⁩

    Preložil početné Misesove spisy z nemčiny do angličtiny a podstatne tak prispel k šíreniu rakúskej teórie peňazí a hospodárskeho cyklu v anglofónnom priestore.[6]

  7. ⁦1949–1959⁩
    ⁦1949–1959⁩

    Považoval sa azda za najvýznamnejšieho Misesovho žiaka v Novom svete; Rothbard prehĺbil prístupy svojho učiteľa najmä v teórii peňazí, monopolu, ako aj v teórii kapitálu a úroku.[7]

  8. ⁦1957–1957⁩
    ⁦1957–1957⁩

    Doktorát získal u Misesa na NYU a stal sa tam jeho nástupcom ako najvýznamnejší predstaviteľ rakúskej tradície v USA.[8]

  9. —
    —
    Henry Hazlitt⁦(1894–1993)⁩ · US-Libertarismus

    Hazlitt bol Misesovým novinárskym prívržencom v USA, prostredníctvom William Volker Fund zorganizoval miesto na NYU a pôsobil ako sprostredkovateľ medzi Misesom a širšou americkou verejnosťou.[3]

  10. —
    —
    Gustav von Schmoller⁦(1838–1917)⁩ · Jüngere Historische Schule

    Metodologický protipól z Methodenstreitu; Mises dielom „Theorie des Geldes und der Umlaufsmittel“ (Teória peňazí a obeživa, 1912) nepriamo pokračoval v spore rakúskej školy proti mladšej historickej škole.

  11. —
    —
    John Maynard Keynes⁦(1883–1946)⁩ · Cambridge School

    Keynes bol počas celého života Misesovým najvýznamnejším intelektuálnym protipólom v teórii peňazí a hospodárskeho cyklu; Mises radikálne odmietal štátne intervencionistické prístupy.[3]

Súkromný seminár, kolegovia, Mont Pèlerin · 28
  1. ⁦1920–1934⁩
    ⁦1920–1934⁩

    Schwiedland bol účastníkom Misesovho súkromného seminára vo Viedni.

  2. ⁦1920–1934⁩
    ⁦1920–1934⁩

    Pravidelný účastník Misesovho súkromného seminára vo Viedni.[10]

  3. ⁦1920–1934⁩
    ⁦1920–1934⁩

    Kaufmann bol účastníkom Misesovho súkromného seminára vo Viedni.[3]

  4. ⁦1920–1938⁩
    ⁦1920–1938⁩

    Účastníčka súkromného seminára Ludwiga von Misesa vo Viedni; stála členka Národohospodárskej spoločnosti až do vylúčenia v roku 1938.[24]

  5. ⁦1920–1934⁩
    ⁦1920–1934⁩

    Schlesinger war Teilnehmer am Mises-Privatseminar (Wikipedia EN).

  6. ⁦1920–1934⁩
    ⁦1920–1934⁩

    Illy war ständiger Teilnehmer am Mises-Privatseminar (bio_de bestätigt).

  7. ⁦1920–1934⁩
    ⁦1920–1934⁩
    Lionel Robbins⁦(1898–1984)⁩ · LSE

    Robbins bol istý čas účastníkom súkromného seminára; neskôr významný most viedenského okruhu na LSE.[3]

  8. ⁦1920–1934⁩
    ⁦1920–1934⁩
    alfred-schutz

    Alfred Schütz (fenomenológ, spojivo s Husserlovou školou) bol stálym účastníkom Misesovho súkromného seminára.[3]

  9. ⁦1920–1934⁩
    ⁦1920–1934⁩
    erich-voegelin

    Eric Voegelin (politológ a filozof) bol účastníkom súkromného seminára.[3]

  10. ⁦1920–1934⁩
    ⁦1920–1934⁩
    Karl Menger jr.⁦(1902–1985)⁩ · Wiener Kreis (Mathematik)

    Karl Menger ml. (matematik, syn Carla Mengera) bol účastníkom Misesovho súkromného seminára.[3]

  11. ⁦1920–1930⁩
    ⁦1920–1930⁩

    Mises' Privatseminar-Liste (mises.org Hayek Centenary) führt Rosenstein-Rodan unter den regelmäßigen Teilnehmern; aktiv bis zur Übersiedlung nach Großbritannien 1930.[11]

  12. ⁦1920–1934⁩
    ⁦1920–1934⁩

    Účastníčka súkromného seminára Ludwiga von Misesa pri Viedenskej obchodnej komore, spoločne s Hayekom, Haberlerom, Morgensternom a ďalšími.[27]

  13. ⁦1922–1934⁩
    ⁦1922–1934⁩

    Dlhoročný účastník Misesovho súkromného seminára vo Viedni; jeden z mála habilitovaných predstaviteľov rakúskej školy v tomto okruhu.[1]

  14. ⁦1922–1923⁩
    ⁦1922–1923⁩

    Spolubojovník Ludwiga von Misesa pri stabilizácii rakúskej meny; spoločne pôsobili na spolkového kancelára Ignaza Seipela, takže sa inflačná a deficitná politika skončila.[16]

  15. 1927
    1927

    Spolu s Misesom založil Rakúsky inštitút pre výskum hospodárskeho cyklu, v ktorom Hayek od roku 1927 vykonával „tvrdú priekopnícku prácu na ekonomickej báze“.

  16. ⁦1928–1938⁩
    ⁦1928–1938⁩

    Po nástupe do Inštitútu pre výskum hospodárskeho cyklu pracoval Schiff ako novinový redaktor a pravidelne navštevoval Misesov súkromný seminár vo Viedni.[13]

  17. ⁦1928–1936⁩
    ⁦1928–1936⁩

    Haberler sa pravidelne zúčastňoval Misesovho súkromného seminára vo Viedni.[3]

  18. ⁦1929–1938⁩
    ⁦1929–1938⁩

    Účastník Misesovho súkromného seminára vo Viedni ako člen užšieho okruhu rakúskej školy.[3]

  19. ⁦1930–1933⁩
    ⁦1930–1933⁩

    Lachmann nahm laut Pipeline-Briefing als jüngeres Mitglied am Mises-Privatseminar teil; vor seiner Emigration nach London 1933.

  20. 1947
    1947
    Frank Knight⁦(1885–1972)⁩ · Chicago School

    Obaja boli zakladajúcimi členmi Mont Pèlerin Society v roku 1947.

  21. ⁦1947–1931⁩
    ⁦1947–1931⁩

    V roku 1947 zhromaždil pri meste Vevey na brehu Ženevského jazera 39 nekolektivistických mysliteľov z celého sveta, medzi nimi Ludwiga von Misesa, na založenie Mont Pèlerin Society.[5]

  22. ⁦1947–1934⁩
    ⁦1947–1934⁩

    Popri svojej obchodnej činnosti v rodičovskej továrni na lepenku sa pravidelne zúčastňoval Misesovho súkromného seminára.[3]

  23. 1947
    1947
    George Stigler⁦(1911–1991)⁩ · Chicago School

    Obaja boli zakladajúcimi členmi Mont Pèlerin Society v roku 1947; Stigler sa neskôr stal prezidentom MPS.

  24. 1947
    1947
    Milton Friedman⁦(1912–2006)⁩ · Chicago School

    Obaja boli zakladajúcimi členmi Mont Pèlerin Society v roku 1947.

  25. 1947
    1947
    Wilhelm Röpke⁦(1899–1966)⁩ · Ordoliberalismus

    Obaja zakladajúci členovia spoločnosti Mont Pelerin Society v roku 1947.

  26. ⁦1949–1959⁩
    ⁦1949–1959⁩

    Teilnehmer am Mises-Privatseminar in New York 1949–1959 (NYU-Phase) – direkter Anschluss an die Wiener Privatseminar-Tradition über Mises.[17]

  27. ⁦1949–1959⁩
    ⁦1949–1959⁩

    Účastník Misesovho súkromného seminára na NYU od roku 1949 do konca päťdesiatych rokov, s aktivitou až do sedemdesiatych rokov.[7]

  28. —
    —

    Kauder označil v roku 1957 Misesa za „najvernejšieho žiaka“ Mengera; udržiaval s ním priateľský kontakt a jeho ontologický prístup komentoval ako meradlo rakúskej teórie.[14]

Ludwig von Mises v kontexte celej školy: päť generácií, ich línie učiteľov a žiakov, krúžky a kolegiálne väzby.

ZDROJE K ŽIVOTNÝM STANICIAM A VZŤAHOM55 dokladov · 6 prameňov
Topografia

Miesta pôsobenia

ZOZNAM DIEL · CHRONOLOGICKY

Knihy

1900. roky
1902
Práca, ktorá vyšla v roku 1902 ako viedenská štátovedná dizertácia, sleduje vývoj vzťahu medzi zemepánom a roľníkom v Galícii od pripadnutia krajiny Rakúsku pri prvom delení Poľska (1772) až po zrušenie poddanských povinností k pôde (1848). Mises najprv rekonštruuje vidiecke usporiadanie poľskej Galície (poddanstvo, zemepanská vrchnosť, vlastnícke práva, robotné povinnosti) a stavia nečinnosť poľského štátu proti zasahujúcemu rakúskemu. Jadro tvorí výklad teréziánskych a jozefínskych reforiem, zrušenia nevoľníctva, robotných patentov a stroskotanej daňovej a urbárskej regulácie z roku 1789, po ktorom nasledovala reakcia v pojozefínskom období. Obšírne sa rozoberá roľnícke povstanie z roku 1846 a napokon v roku 1848 nariadené zrušenie všetkých robôt. Skúmanie sa priebežne opiera o archívne akty a dobové zákonodarstvo; v záverečnej úvahe Mises vykladá oslobodenie roľníkov nie prirodzenoprávne, ale ako dôsledok hospodárskeho usporiadania, ktoré sa stalo nezlučiteľným s rastom obyvateľstva.
Originálnemčina
1910. roky
1914
Die Störungen im Wirtschaftsleben der österreichisch ungarischen Monarchie
Originálnemčina
1919
Nation, Staat und Wirtschaft
Originálnemčina
Ďalšie vydania
1920. roky
1923
Ludwig Mises v tejto stati dokončenej roku 1923 skúma menovo-teoretickú stránku stabilizácie meny, vychádzajúc z hyperinflácie v Nemeckej ríši a v Rakúsku po prvej svetovej vojne. Ústredná téza: postupujúce znehodnocovanie peňazí nikdy nie je nevyhnutným dôsledkom hospodárskej situácie, ale vždy následkom inflačnej politiky, totiž krytia štátnych výdavkov vydávaním bankoviek. Mises opisuje možné zrútenie papierovej meny, ako prvú podmienku reformy žiada zastavenie tlačiarne bankoviek a návrat k zlatu a argumentuje proti teórii platobnej bilancie, ako aj proti predstave, že devízové hospodárenie môže zadržať rozklad. Zaoberá sa argumentom podmieneného inflacionizmu, reparačnými platbami Versaillskej zmluvy a načrtáva základné rysy novej, na zlato viazanej peňažnej ústavy. Na podporu uvádza historické prípady, americkú continental currency (1781) a francúzske mandats territoriaux (1796). Napokon vykladá inflacionizmus ako ideologický problém spojený s etatizmom a socializmom.
Originálnemčina
1924
Theorie des Geldes und der Umlaufsmittel (2., neubearbeitete Auflage)
Originálnemčina
Ďalšie vydania
1927
Liberalismus
Originálnemčina
Ďalšie vydania
1928
Geldwertstabilisierung und Konjunkturpolitik
Originálnemčina
1929
Zväzok zhromažďuje šesť hospodárskopolitických pojednaní Ludwiga von Mises, ktoré vyšli roku 1929 pod názvom "Kritik des Interventionismus". Mises argumentuje, že medzi osobitným vlastníctvom a spoločným vlastníctvom výrobných prostriedkov niet trvalej tretej cesty: izolovaný štátny zásah do cien, miezd a výroby vždy míňa cieľ, ktorý sledovali jeho pôvodcovia, a dôsledne ženie buď k zrušeniu zásahov, alebo k socializmu. Texty sa kriticky vyrovnávajú s nemeckou historickou školou, s katedrovým socializmom (Schmoller, Brentano), s mzdovou teóriou odborov, so Sombartom, ako aj so Schmalenbachovou tézou "viazaného hospodárstva". Záverečné state pojednávajú o teórii cenových taríf a o zoštátnení úverníctva.
Originálnemčina
Ďalšie vydania
1930. roky
1931
Die Ursachen der Wirtschaftskrise
Originálnemčina
Probleme der Wertlehre Die psychologischen Wurzeln des Widerstandes gegen die
Originálnemčina
ČLÁNKY · 307 EVIDOVANÝCH

State, recenzie, prednášky

1900. roky
1904
Zur Frage der Altersversorgung der Arbeiter
Originálnemčina
1905
Zur Geschichte der österreichischen Fabriksgesetzgebung
Originálnemčina
1907
Die wirtschaftspolitischen Motive der österreichischen Valutaregulierung
Originálnemčina
1908
Súhrnná recenzia Ludwiga von Mises o novšej literatúre k peňažníctvu a bankovníctvu, uverejnená okolo roku 1908 v jednom hospodárskovednom časopise. Mises referuje a hodnotí 41 nemecky, anglicky a francúzsky písaných titulov, usporiadaných podľa tematických oblastí: najprv dve teoreticko-peňažné práce (Hoffmannove dejiny dogiem teórií hodnoty peňazí, Kemmererova prestavba kvantitatívnej teórie), potom spisy k nemeckému peňažnému trhu a k Ríšskej banke, k rakúskej a švajčiarskej bankovej otázke, ako aj monografie k jednotlivým otázkam, napríklad k peňažnej sústave Luxemburska a k francúzskym koloniálnym bankám. Opakovane skúma platnosť teórií hodnoty peňazí a meny, oceňuje bohatosť materiálu a metodiku a vymedzuje sa proti doktríne zlatej meny a inflacionistickým návrhom. Knappova štátna teória peňazí a otázka hotovostných platieb sa tiahnu recenziou ako vzťažné body.
Originálnemčina
1909
Ludwig von Mises skúma, či má Rakúsko-Uhorsko formálne obnoviť platby v hotovosti, teda zákonnú povinnosť Rakúsko-uhorskej banky vymieňať svoje bankovky za zlato. Jeho ústredná téza: hospodársky zlatá mena už dávno existuje, lebo banka od roku 1896 kedykoľvek dobrovoľne vydáva zlato a devízy znejúce na zlato a udržiava výmenné kurzy medzi zlatými bodmi stabilné. Zákonná úprava by tento stav len právne uznala, na politike banky by nič nezmenila. Mises vyvracia prevažujúci názor, že nízka viedenská diskontná sadzba spočíva v pozastavení platieb v hotovosti, a vyvodzuje ju z absencie krátkodobého zahraničného zadlženia a z nízkej domácej investičnej činnosti. Kriticky sa vyrovnáva so Štátnou teóriou peňazí Georga Friedricha Knappa a napokon sa zaoberá bankovým sporom s Uhorskom. Práca rozčlenená do ôsmich oddielov vyšla v Schmollerovej ročenke a bola dokončená koncom roka 1908.
Originálnemčina
The Foreign Exchange Policy of the Austro-Hungarian Bank
Originálangličtina
1910. roky
1910
La Reforme financiere en Autriche
Originálfrancúzština
Neue Literatur über Geld- und Bankwesen
Originálnemčina
Ludwig von Mises odpovedá na námietku Walthera Federna a obhajuje svoju tézu, že Rakúsko-uhorská banka kedykoľvek poskytuje trhu devízy za kurz pod horným zlatým bodom, teda fakticky platí v hotovosti v devízach. Federnovo tvrdenie, že banka občas odmieta vydávať devízy arbitrážistom úrokovej miery, Mises odmieta ako odporujúce skutočnosti: jediným obranným prostriedkom banky proti odlivu zlata je zvýšenie eskontnej sadzby. Argumentuje empiricky na základe priebehu kurzov devízy nemeckých bankových miest od roku 1896, anexnej krízy v rokoch 1908/09 a krízy z roku 1907, opierajúc sa o vyjadrenia guvernéra von Bilinského a o správy Viedenskej burzovej komory. Text súvisí s dobovou debatou o Knappovej štátnej teórii peňazí a o výhodách izolovanej meny.
Originálnemčina
1912
Das vierte Privilegium der Österreichisch-Ungarischen Bank
Originálnemčina
APA
Chicago
Nemecký historický štýl